Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu vodorovná
Merašice a Dolné Trhovište

Pamiätihodnosti obce

 KULTÚRNE PAMÄTIHODNOSTI OBCE

Takmer v každom údolí, ktorým človek prejde okolo Dolného Trhovišťa ležia osudy a príbehy ľudí z dávnej i nedávnej minulosti. Stopy po živote dávnych kultúr z praveku a včasnej doby dejinnej i stopy po zaniknutých stredovekých osadách možno nájsť ďaleko od dnešných obydlí pri potokoch, ale aj priamo v obci pod domami, cestou, v záhradách, pri kostole či na cintoríne. O mnohých takýchto miestach si ľudia rozprávajú povesti a legendy vychádzajúce z reálnej skutočnosti, ale rokmi pozmenené a dotvorené o nové a často romantické úvahy. Je nesmierne príťažlivé nájsť a zodvihnúť zo zeme starú mincu, zlomok hlinenej nádoby, opracovaný kamenný nástroj, kosti zvierat z doby ľadovej. Rovnakou tajomnosťou sa nám tiež prihovárajú aj stojace stavby – kaštieľ, kostol alebo náhrobný kameň na opustenom cintoríne. Mnohí ľudia podstúpia dlhú cestu iba preto, aby takéto bohatstvo minulosti mohli obdivovať ďaleko od svojej krajiny. Akoby ani nevedeli, že u nich doma pod nohami leží rovnako pestrý a na pamiatky bohatý svet písaný po tisícky rokov. Veľakrát stačí len prísť a objaviť v inak nič nehovoriacom kameni – náhrobok významného človeka alebo postaviť sa na rozoranú medzu v poli a ukázať miesto, kadiaľ viedla stará obchodná cesta, ktorou v stredoveku prechádzali kupci s rozmanitým tovarom do trhovej osady Vasar.
Je to naozaj tak. Vysloviť pochvalnú vetu „toto všetko je možné nájsť u nás doma“, majú právo aj všetci obyvatelia Dolného Trhovišťa. Krajina v ktorej žijú je totiž ako košatý strom obsypaná šťavnatými jabĺčkami minulosti, ktoré tu v podobe pamiatok rastú na každom kroku.

Archeologické lokality

V údolí potoka Galanovka medzi obcami Tepličky a Dolné Trhovište ležia v poli na pravom brehu potoka vo svahu pozostatky stredovekej osady z 12. – 13. storočia. Na povrchu je možné nájsť veľké množstvo sivej stredovekej keramiky, opracované kamene, zvieracie kosti a vypálené hlinené výmazy zo stien domov vypletaných prútenými konštrukciami. Osada, ktorej meno zatiaľ nepoznáme mohla súvisieť s osadou Tavicz – Tepličky uvádzanou v roku 1113 v Zoborskej listine. Pozostatky tejto doposiaľ archeologicky nepreskúmanej osady ležia v chotárnej časti Kíčer (miestne Kičír) na rozhraní katastrov Tepličky a Dolné Trhovište.
Na ľavom brehu Galanovky v chotárnej časti Pri plánkach sa nachádzajú na poli zlomky pravekých nádob a kamenných nástrojov, roztrúsené v 80 metrov dlhom a 20 metrov širokom páse. Keramika pochádza z obdobia mladšej doby kamennej a súvisí s pravekou osadou ležiacou nad potokom v období približne 4000 rokov pred Kristom. Lokalita nebola doposiaľ archeologicky skúmaná.
V intraviláne obce Dolné Trhovišťe v ohybe potoka v chotárnej časti Zlatárky sa na ľavom brehu Trhovištského potoka v humnách trhovištských domov končiacich pri potoku nachádzajú pozostatky osady z doby laténskej a doby rímskej. Početná keramika, ktorú obyvatelia vyorávajú v týchto miestach je sivočierna až čierna zdobená na povrchu zvislými ryhami (tzv. hrebeňovaním), rôznymi rytými líniami usporiadanými do kosoštvorcov a štvorcov, vlnoviek a pod. Na tomto miernom svahu klesajúcom od hlavnej cesty do údolia potoka, kde sa rozkladala osada sa doposiaľ neuskutočnil podrobnejší archeologický výskum.
Severovýchodne od obecného úradu za bývalým motorestom sa v chotárnej časti Turná (miestne Turna) nachádzajú pod zemou zahĺbené objekty osady z mladšej doby kamennej. Leteckým snímkovaním bol zdokumentovaný kruhový útvar obohnaný priekopou a zrejme aj palisádou. Kruhový objekt, nazývaný v odbornej literatúre tiež rondel ležal uprostred neolitickej osady a mal funkciu zhromaždiska, kultového centra i kalendária. Podobné kruhové útvary boli najbližšie objavené aj v časti Berinová pri Horných Otrokovciach a v Kľačanoch v časti Štvrte. Predchodca kamenných stavieb, akými boli v neskoršej dobe napríklad anglický Stonehenge ležal nad údolím Trhovištského potoka v období zhruba 4000 rokov pred Kristom na sklonku neolitu a bol vybudovaný ľudom Lengyelskej (Lenďelskej) kultúry. Osada nebola doposiaľ podrobnejšie preskúmaná.
Približne 200 metrov juhozápadne od kostola sa nachádzajú pozostatky keltského pohrebiska. Preskúmané boli z neho dva zrejme bojovnícke hroby objavené pri kopaní vo dvore jedného rodinného domu. Hroby preskúmalo Západoslovenské múzeum v Trnave a aj nálezy z hrobov sú uložené v tejto inštitúcii. Objavené hroby dokladajú prítomnosť laténskeho sídliska a pohrebiska v juhozápadnej časti Dolného Trhovišťa.
V chotárnej časti Rúbanice a Pasienky v ohybe Trhovištského potoka (lokalita je tiež v literatúre nazývaná Blatá) smerom na Hornú Podlakšu ležia na svahu naľavo od potoka pozostatky osady z mladšej doby kamennej. Na poli je možné nájsť fragmenty nádob ľudu kultúry s lináernou keramikou a želiezovskej skupiny, kamenné štiepané a brúsené nástroje a zvieracie kosti. Pôvodne sa lokalita mala archeologicky skúmať v rámci úpravy potoka, ale podrobný výskum sa napokon neuskutočnil.
Východne od kostola Sv. Juraja v mieste židovského cintorína sa nachádzajú na povrchu zlomky stredovekých nádob a zvieracích kostí z 13. – 15. storočia. Sú dokladom stredovekej osady Vasar (resp. Vascard, alevo Wasard) ležiacej okolo kostola Sv. Juraja. Aj pri výstavbe hospodárskych budov na druhej strany cesty od kostola Sv. Juraja sa v druhej polovici 20. storočia údajne našli opracované kamene a kamene zo základov starších stavieb. Podľa členov Vlastivedného krúžku v Hlohovci , ktorý pôsobil v meste v 50. a 60. rokoch 20. storočia mohlo ísť o pozostatky stredovekého zemepanského sídla z 13. – 15. storočia.
Lokalita však nebola v čase výstavby odborne preskúmaná.

Historické a architektonické pamiatky
Rímskokatolícky kostol Sv. Juraja

Rímskokatolícky kostol Sv. Juraja sa nachádza vo východnej časti na okraji obce na návrší s výhľadom do údolia Trhovištského potoka a do Malej a Vlčej doliny. Z hľadiska umiestnenia má vyslovene strategickú polohu. Ležal nad starou cestou z Hlohovca do Veľkých Ripnian a bol pravdepodobne súčasťou stredovekého panského dvorca. Jeho patrocínium - Sv. Juraj napovedá, že sa tu nachádzali vojenské družiny so strážnou funkciou. Patrocínia Sv. Martin a Juraj sa totiž zväčša objavujú pri kostoloch a na miestach s podobným poslaním.
Pôvodne románsky kostol postavili ešte pre tatárskym plienením v1. tretine 13. storočia. Kostol je situovaný na pravo od štátnej cesty na okraji obecného cintorína. Zásadnou barokovou prestavbou prešiel koncom 17. storočia, kedy bol predĺžený smerom na západ a doplnený o novú vežu. Na konci 18. storočia dostal objekt klasicistickú úpravu. Z pôvodného románskeho kostolíka sa zachoval celý uzáver apsidy kostola so zamurovaným románskym okienkom, triumfálny oblúk vo vnútri stavby, obvodové múry a na južnej strane sedlový kamenný portál. K nemu na konci 19. storočia pristavali sakristiu. Románsky kostol bol pravdepodobne emporový. To znamená, že na západnej strane v 13. storočí vybudovali pre vtedajšieho zakladateľa kostola a zemepána zvýšený balkónový priestor odkiaľ sledoval a zúčastňoval sa bohoslužieb. Ostatným obyvateľom a poddaným patrilo miesto pod ním na prízemí. Panská empora mohla byť priamo prepojená s obydlím zemepána a tak nie je vylúčené, že na západnej strane pri kostole sa nachádzalo zemepanské sídlo, snáď kúria zemanov z Trhovišťa, ktorí sa tak často objavujú v dokumentoch viažúcich sa k hradu a osade Hlohovec v 13. a 14. storočí.

Pri predlžovaní lode v 17. storočí západnú emporu románskeho kostola zrušili. Fasáda pochádza z konca 18. storočia, je členená lizénami, na priečelí nad vchodom a pod vežou sa nachádza výklenok s neskorobarokovou kamennou plastikou Piety. Hlavný oltár Sv. Juraja je neobarokový a pochádza z konca 18. storočia. Oltár sa vyznačuje jednoetážovou architektúrou s dvojicami pilierov, pilastrov s nadstavcom a oltárnym obrazom Sv. Juraja. Po jeho stranách sa nachádzajú plastiky Sv. Štefana kráľa a Ladislava. Kazateľnica je klasicistická z 18. storočia, na jej štvorhrannom parapete sa nachádza drevorezba. Kamenná krstiteľnica pochádza rovnako z obdobia poslednej veľkej prestavby v 18. storočí má oblú kupu zdobenú listovcom. Organ na chóre je barokovo klasicistický z 2. pol. 18. storočia. Vo veži kostola sa nachádza zvon z roku 1761 uliaty zvonolejárom Matejom Orfandlom v Trnave.
Okolo románskeho kostola sa už v 13. storočí rozkladalo pôvodné pohrebisko stredovekých obyvateľov Trhovišťa.
Kaštieľ v Galanovej

Kaštieľ postavili v roku 1855 v ohybe cesty v časti Galanová. Staviteľom bol židovský veľkostatkár z Vinohradov nad Váhom Mozes Jellinek. Jeho klasicistická podoba z 19. storočia má v pôdoryse tvar písmena U. Pred kaštieľom pri ceste sa nachádzala prízemná pozdĺžna budova pre pomocný personál a za cestou z hornej i dolnej strany budovy pôvodného majera. Väčšina z nich pochádza z konca 19. storočia. Kaštieľ je prízemnou trojkrídlovou stavbou, fasády má členené priebežnou rustikou. Uprostred osemosového priečelia sa nachádza portikus so štyrmi stĺpmi a tympanónom. Na strednom krídle nádvornej fasády je situovaný vstupný portál vložený do štukového orámovania. Miestnosti majú rovné stropy. Pod kaštieľom sa nachádza pivnica s valenou klenbou. Prestavbou do súčasnej podoby prešiel kaštieľ koncom 19. storočia, kedy ho dedičia po zomrelom Mozesovi Jellinkovi predali Eugenovi Šándorovi. Pred prestavbou mal pôvodný kaštieľ údajne len päť miestností, ktoré Eugen Šándor prestaval a rozšíril. Spomedzi dôvodov, prečo rodina Jellinek predala kaštieľ v roku 1894 Eugenovi Šándorovi sa ako najhlavnejší uvádza vysoká zadĺženosť Jellinkovho veľkostatku. Keď Eugen Šándor totiž kupoval celý voľkostatok, obsahovala pozemnoknižná vložka na kaštieľ a majer viac ako desať husto popísaných strán rôznych dlžobných úpisov, úverov a pôžičiek, ktoré si Mozes Jellinek i neskôr Eguen Šándor postupne brali. V roku 1938 sa vlastníkmi kaštieľa stali ilavský advokát JUDr. Emanuel Déneš a statkár z Kuzmíc Armín Wohlstein s manželkou Bertou. Židovské rodiny však boli počas vojny deportované do koncentračného tábora a po skončení vojny sa ich majetky v Galanovej a Dolnom Trhovišti stali predmetom konfiškácie. Hoci počiatky kaštieľa siahajú do polovice 19. storočia, predpokladáme na mieste kaštieľa staršiu stavbu, ktorá bola predchodcom kaštieľa v Galanovej. Cesta sa tu totiž výrazne zalamuje a obchádza polohu kaštieľa. Poloha je navyše akýmsi strategickým protipólom voči kostolu Sv. Juraja a tak je pravdepodobné, že na mieste dnešného kaštieľa stála už v stredoveku kúria, snáď Kyliánov dvor a trhové miesto, ktoré sa tu v roku 1404 pod označením Kyliánvasardya nachádzali.
Drevená zvonica v Galanovej

Drevená zvonica stála pri ceste v dolnej časti Galanovej pri radovej zástavbe. Jej datovanie nie je známe, ale súdiac podľa spôsobu vyhotovenia, ju mohli postaviť na konci 19. storočia. Zvonica stála na dvoch drevených stĺpoch a ukončená bola jednoduchou, plechom obitou ihlanovitou strieškou. Pod ňou sa nachádzal na železnej konzole upevnený malý zvon. Zvonica bola v druhej polovici 20. storočia zlikvidovaná.
Panský dom v Hornej Podlakši – 19. storočie

Panský dom, nazývaný miestnymi obyvateľmi tiež kaštieľ postavili pri potoku ako súčasť majera na Hornej Podlakši. Mal tvar písmena L. Bola to prízemná budova ležiaca nad cestou z Trhovišťa do Kapiniec, mala sedlovú strechu, obvodové múry boli vybudované z pálenej tehly a kamenia. Okenné otvory boli poloblúkovité. Počiatky panského domu, ktorého súčasťou boli aj ďalšie dve budovy v tvare písmena L pod cestou pri potoku a sýpka s hospodárskymi budovami, siahajú do druhej polovice 19. storočia. Vlastníkom celého majera na Hornej Podlakši bol gróf Lajoš Apponyi. V roku 1910 sa vlastnícke právo presunulo na ďalších členov rodiny Apponyi, v roku 1918 získal majer od Antona Apponyiho Šándor a Mikuláš Lőwy. Majitelia z rodiny Lőwy sa potom striedali vo vlastníctve až do roku 1937, kedy majer kúpili Dr. Alexander Fazekas, Dr. Arthur Haas, Alexander Haas a Mária Adelaide Haas. O rok neskôr však ako vlastníci figurovala len rodina Haas, pričom najväčší podiel tu mal Dr. Arthur Haas. Poslednými obyvateľmi panského domu bola židovská rodina Reitmann, ktorá počas druhej svetovej vojny Podlakšu opustila, aby sa zachránila. Po skončení vojny bol majer skonfiškovaný a zriadené tu boli Štátne majetky. Z budov pôvodného majera už dnes veľa nestojí. Jedna, čiastočne prestavaná budova v tvare písmena L pri potoku pre pomocný personál majera, dom vedľa kaštieľa a sýpka nad ním stále existujú, ale panský dom, nazývaný kaštieľ bol rozobraný na stavebný materiál obyvateľmi Podlakše a Trhovišťa, ktorí sa neskôr presťahovali do Dolného Trhovišťa do časti nazývanej „Domovina“.


 


404181

Úvodná stránka